V dnešnej uponáhľanej dobe plnej stresu a existenčných starostí trápi „slobodné matky“ množstvo rôznych problémov. Závratná inflácia a s ňou spojený rast životných nákladov núti pozrieť čoraz hlbšie do peňaženky, avšak aj každá peňaženka má svoje dno.
Na pomyselné dno svojej peňaženky nazrela aj Mirka, mamina 2 ročného dieťaťa. Mirka po dlhšom vzťahu otehotnela a na svet prišlo vytúžené dieťatko. Žiaľ „radosť“ netrvala dlho, keďže Mirku jej partner krátko po narodením dieťaťa opustil. A dôvod? Taký ako u veľa „chlapov“, strata partnerskej pozornosti, inak povedané strata pohodlia a nutnosť aktívne sa spolupodieľať na starostlivosti o dieťa… Mirka so svojim bývalým priateľom žila v partnerskom vzťahu v menšom byte, ktorý mala v osobnom vlastníctve. Mirkina situácia sa radikálne zmenila počas rodičovskej dovolenky, kedy sa otec ich dieťaťa rozhodol zo spoločnej domácnosti odsťahovať. Na výchovu, starostlivosť a výživu dieťa prispieva nepravidelne, keďže ako tvrdí, toho času pravidelne nepracuje a nemá „dostatočný“ a pravidelný príjem. Mirka sa rozhoduje ukončiť rodičovskú dovolenku a vrátiť sa späť do zamestnania (pred narodením dieťaťa pracovala v dvojzmennej prevádzke), aby si zabezpečila vyšší príjem na pokrytie nevyhnutných nákladov. So starostlivosťou o dieťa jej však v tomto prípade bude musieť pomáhať aj jej mama, ktorá však žije v inom meste, čo situáciu ešte viac komplikuje.
Aký status má Mirka ako zamestnanec z pohľadu Zákonníka práce?
Podľa Zákonníka práce (§ 40) je osamelý zamestnanec ten zamestnanec, ktorý žije sám a zároveň je slobodný, ovdovený alebo rozvedený muž, slobodná, ovdovená alebo rozvedená žena. Taktiež za osamelého zamestnanca sa považuje aj osamelý muž alebo žena z iných vážnych dôvodov. Zákonník práce nedefinuje, o aké iné vážne dôvody môže v praxi ísť. Vzhľadom na právnu ochranu týchto zamestnancov, je vhodné, aby Mirka písomne formou čestného vyhlásenia informovala svojho zamestnávateľa, že je osamelým zamestnancom. Osamelí zamestnanci majú tieto osobitné práva:
Skončenie pracovného pomeru:
Zamestnávateľ nemôže dať zamestnancovi výpoveď v dobe, keď sa osamelí zamestnanci starajú o dieťa mladšie ako 3 roky. Táto výnimka však neplatí, ak sa zamestnávateľ zrušuje.
Zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer s osamelým zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako 3 roky. Môže však s nimi z dôvodov závažného porušenia pracovnej disciplíny skončiť pracovný pomer výpoveďou.
Zákonník práce (§164 ods. 1 až 3) upravuje pracovné podmienky žien a mužov starajúcich sa o deti. Zamestnávateľ je povinný prihliadať pri zaraďovaní zamestnancov do pracovných zmien aj na potreby tehotných žien a žien a mužov starajúcich sa o deti. Ak požiada tehotná žena a žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako 15 rokov o kratší pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času, zamestnávateľ je povinný ich žiadosti vyhovieť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody. Tehotná žena, žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako tri roky, osamelá žena alebo osamelý muž, ktorí sa trvale starajú o dieťa mladšie ako 15 rokov, sa môžu zamestnávať prácou nadčas len s ich súhlasom. Pracovná pohotovosť sa s nimi môže len dohodnúť.
Z ustanovení § 164 Zákonníka práce teda vyplýva, že Mirka ako osamelá matka starajúca sa o dieťa mladšie ako 15 rokov, má právo požiadať zamestnávateľa o kratší pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času (napr. ak dieťa musí odviesť do predškolského zariadenia ráno na 8:00 hod., bude prichádzať do úvahy žiadosť o úpravu pracovného času tak, aby Mirka mohla nastupovať do určenej pracovnej zmeny napr. 8:30 hod. a pod.). Zamestnávateľ je povinný jej vyhovieť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody (napr. ak by podaním jej žiadosti bola narušená výrobná prevádzka a pod.).
Keďže sa Mirka s bývalým partnerom – otcom dieťaťa nedohodla na úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností a otec dieťaťa riadne neprispieva na výživu dieťaťa, mala by
V Mirkinom prípade zároveň prichádza do úvahy aj:
Jednotlivé príbehy a situácie osamelých rodičov však nie je možné zovšeobecňovať, no jeden spoločný menovateľ majú, a to, že na Slovensku neexistuje žiaden špecifický nárok na štátnu sociálnu dávku z titulu osamelého rodičia.
Nevydaté matky majú podľa zákona o rodine (§74) možnosť podať návrh na súd vo veci príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke. Nevydatej matke voči otcovi dieťaťa vznikajú dva nároky, a to príspevok na výživu matky a príspevok na úhradu nákladov spojených s pôrodom. Vo všeobecnosti však platí, že rodičia by sa mali najprv pokúsiť o dohodu, pričom úloha súdu nastupuje až vtedy, ak dohode nedospejú. Právo žiadať o tento príspevok sa však premlčí uplynutím troch rokov od pôrodu.