Ivana Antošová

V dnešnej uponáhľanej dobe plnej stresu a existenčných starostí trápi „slobodné matky“ množstvo rôznych problémov. Závratná inflácia a s ňou spojený rast životných nákladov núti pozrieť čoraz hlbšie do peňaženky, avšak aj každá peňaženka má svoje dno. 

Na pomyselné dno svojej peňaženky nazrela aj Mirka, mamina 2 ročného dieťaťa. Mirka po dlhšom vzťahu otehotnela a na svet prišlo vytúžené dieťatko. Žiaľ „radosť“ netrvala dlho, keďže Mirku jej partner krátko po narodením dieťaťa opustil. A dôvod? Taký ako u veľa „chlapov“, strata partnerskej pozornosti, inak povedané strata pohodlia a nutnosť aktívne sa spolupodieľať na starostlivosti o dieťa… Mirka so svojim bývalým priateľom žila v partnerskom vzťahu v menšom byte, ktorý mala v osobnom vlastníctve. Mirkina situácia sa radikálne zmenila počas rodičovskej dovolenky, kedy sa otec ich dieťaťa rozhodol zo spoločnej domácnosti odsťahovať. Na výchovu, starostlivosť a výživu dieťa prispieva nepravidelne, keďže ako tvrdí, toho času pravidelne nepracuje a nemá „dostatočný“ a pravidelný príjem. Mirka sa rozhoduje ukončiť rodičovskú dovolenku a vrátiť sa späť do zamestnania (pred narodením dieťaťa pracovala v dvojzmennej prevádzke), aby si zabezpečila vyšší príjem na pokrytie nevyhnutných nákladov. So starostlivosťou o dieťa jej však v tomto prípade bude musieť pomáhať aj jej mama, ktorá však žije v inom meste, čo situáciu ešte viac komplikuje. 

Aký status má Mirka ako zamestnanec z pohľadu Zákonníka práce?

Podľa Zákonníka práce (§ 40) je osamelý zamestnanec ten zamestnanec, ktorý žije sám a zároveň je slobodný, ovdovený alebo rozvedený muž, slobodná, ovdovená alebo rozvedená žena. Taktiež za osamelého zamestnanca sa považuje aj osamelý muž alebo žena z iných vážnych dôvodov. Zákonník práce nedefinuje, o aké iné vážne dôvody môže v praxi ísť. Vzhľadom na právnu ochranu týchto zamestnancov, je vhodné, aby Mirka písomne formou čestného vyhlásenia informovala svojho zamestnávateľa, že je osamelým zamestnancom. Osamelí zamestnanci majú tieto osobitné práva:

• nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času,

• osamelému zamestnancovi, ktorý sa trvale stará o dieťa mladšie ako 15 rokov, možno rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne len po dohode s ním.

Skončenie pracovného pomeru:

Zamestnávateľ nemôže dať zamestnancovi výpoveď v dobe, keď sa osamelí zamestnanci starajú o dieťa mladšie ako 3 roky. Táto výnimka však neplatí, ak sa zamestnávateľ zrušuje.

Zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer s osamelým zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako 3 roky. Môže však s nimi z dôvodov závažného porušenia pracovnej disciplíny skončiť pracovný pomer výpoveďou.

Zákonník práce (§164 ods. 1 až 3) upravuje pracovné podmienky žien a mužov starajúcich sa o deti. Zamestnávateľ je povinný prihliadať pri zaraďovaní zamestnancov do pracovných zmien aj na potreby tehotných žien a žien a mužov starajúcich sa o deti. Ak požiada tehotná žena a žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako 15 rokov o kratší pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času, zamestnávateľ je povinný ich žiadosti vyhovieť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody. Tehotná žena, žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako tri roky, osamelá žena alebo osamelý muž, ktorí sa trvale starajú o dieťa mladšie ako 15 rokov, sa môžu zamestnávať prácou nadčas len s ich súhlasom. Pracovná pohotovosť sa s nimi môže len dohodnúť.

Z ustanovení § 164 Zákonníka práce teda vyplýva, že Mirka ako osamelá matka starajúca sa o dieťa mladšie ako 15 rokov, má právo požiadať zamestnávateľa o kratší pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času (napr. ak dieťa musí odviesť do predškolského zariadenia ráno na 8:00 hod., bude prichádzať do úvahy žiadosť o úpravu pracovného času tak, aby Mirka mohla nastupovať do určenej pracovnej zmeny napr. 8:30 hod. a pod.). Zamestnávateľ je povinný jej vyhovieť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody (napr. ak by podaním jej žiadosti bola narušená výrobná prevádzka a pod.).

Keďže sa Mirka s bývalým partnerom – otcom dieťaťa nedohodla na úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností a otec dieťaťa riadne neprispieva na výživu dieťaťa, mala by  

• navštíviť oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR), kde jej poskytnú sociálne poradenstvo a

• podať návrh na príslušný okresný súd návrh vo veci úpravy rodičovských práv a povinností, kde sa okrem iného určí aj vyživovacia povinnosť na dieťa (ako formulovať návrh na súd môže poradiť aj ÚPSVR, ktorý v konaniach starostlivosti súdu o maloletých, dieťa pred súdom aj spravidla zastupuje).

V Mirkinom prípade zároveň prichádza do úvahy aj:

•  informovať sa na miestnom/obecnom úrade, VÚC o možnostiach sociálnych služieb na podporu rodiny s deťmi, v rámci ktorých sa okrem iného poskytuje aj služba na podporu zosúlaďovania rodinného života a pracovného života poskytovaním starostlivosti o dieťa do troch rokov veku. Táto služba sa poskytuje ak sa rodič alebo fyzická osoba, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, pripravuje na povolanie štúdiom na strednej škole alebo vysokej škole, pripravuje na trh práce alebo vykonáva aktivity spojené so vstupom alebo s návratom na trh práce alebo vykonáva zárobkovú činnosť.

Jednotlivé príbehy a situácie osamelých rodičov však nie je možné zovšeobecňovať, no jeden spoločný menovateľ majú, a to, že na Slovensku neexistuje žiaden špecifický nárok na štátnu sociálnu dávku z titulu osamelého rodičia. 

Nevydaté matky majú podľa zákona o rodine (§74) možnosť podať návrh na súd vo veci príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke. Nevydatej matke voči otcovi dieťaťa vznikajú dva nároky, a to príspevok na výživu matky a príspevok na úhradu nákladov spojených s pôrodom. Vo všeobecnosti však platí, že rodičia by sa mali najprv pokúsiť o dohodu, pričom úloha súdu nastupuje až vtedy, ak dohode nedospejú. Právo žiadať o tento príspevok sa však premlčí uplynutím troch rokov od pôrodu.